V minulej časti článku ste si mohli prečítať o krajine ako takej a doprave. Tento krát Vám porozprávam niekoľko mojich zážitkov a tipov ohľadom stravovania a pohostinných gruzínskych ľudí. No a ak som Vás nepresvedčila navštíviť túto úžasnú krajinu v predošlej časti , v tejto už určite!
3. Stravovanie, pitie
Táto kapitola bude pre mnohých z vás pravdepodobne najzaujímavejšia. Práve gruzínska kuchyňa patrí medzi veľmi známe a obľúbené na svete. Jej tradičné pokrmy sa vyvíjali nie len pod vplyvom surovín, ktoré mali k dispozícii, no taktiež krajín, ktoré dané územie práve okupovali. Typické sú teda múčne jedlá inšpirované Ruskou kuchyňou či veľké množstvo Tureckých reštaurácií. Keďže Gruzínsko má teda narozdiel od slovenských bryndzových halušiek nespočetne veľa národných jedál, predstavím vám tu aspoň tie, ktoré by ste mali určite poznať a tie, ktoré najviac chutili nám.
Fakt, že s diétou v tejto krajine nepochodíte umocňuje aj to, že najznámejším tradičným jedlom je tzv. Chačapuri. Tento pokrm sa skladá z cesta, pripomínajúce pizzové, naplneného tradičným gruzínskym syrom. Práve syry sú pre Gruzínsko veľmi tradičné a nachádzajú sa v mnohých jedlách. Existuje viac typov Chačapuri. Najobľúbenejšie je Adžarské, ktoré pochádza z Adžarskej Republiky (ktorej hlavným mestom je Batumi). Má tvar lodičky a podáva sa so surovým vajcom a maslom.
Najviac sme sa tešili na tradičný gruzínsky chlieb, ktorý domáci volajú "lavaš". Má podobný tvar ako adžarské chačapuri a aj cesto je veľmi podobné. Predávajú ho v každej pekárni a stojí cca 1 lari (30 centov). Veľmi jedinečný je práve spôsob pečenia chlebu, preto ak narazíte na nejakú milú pekáreň, určite sa spýtajte domácich, či by ste sa mohli pozrieť na tento proces.
Medzi ďaľšie múčne jedlá patrí Chinkali. Pripomína ruské pelmeni či naše pirohy. Plnené sú tradične mäsom no v každej reštaurácii ich zoženiete aj vo vegetariánskych verziách - napríklad so syrom, hríbmi či zemiakmi. Nám najviac chutili syrové. Cena sa vždy udáva za 1 kus, pričom často býva stanovený minimálny počet kusov jedného typu - napríklad 4. Chinkali sa varia vo vývare a tak obsahujú veľa šťavy. Spôsob jedenia je veľmi netradičný. Chinkali chytíte za cíp, najprv zakusnete, potom vypijete tekutinu, neskôr dojete celé chinkali pričom z každého jedného necháte cíp, aby ste vedeli, koľko ste ich celkovo zjedli (aj keď to niekedy radšej vedieť nechcete).
Ak budete mať už dosť karbošov, určite vyskúšajte vegetariánske jedlá, ktorých základom sú vlašské orechy. Sem patrí napríklad pečený baklažán plnený orechmi (toto jedlo sa podáva ako studení predjedlo no je natoľko sýte, že vám bude stačiť aj ako hlavný chod). Ďalej si môžete dať výber tzv. Phkali, čo sú opäť pomleté vlašské orechy s rôznymi príchuťami (napríklad cesnak či červená repa) , pričom konzistenciou pripomínajú paté. Podávajú sa s tradičným kukurično - syrovým teplým chlebom. Výborný je taktiež šalát z uhoriek, paradajok a pesta z vlašských orechov. Pokým však tak, ako viac než 10 percent populácie, patríte medzi ľudí, ktorí neznášajú koriander, z týchto jedál sa nenajete - koriandru v nich nájdete hojne.
Ak ste vegetariáni sa najete taktiež z hlavných horúcich jedál. Medzi naše obľúbené patrili šampiňóny plnené slaným Sulguni syrom a tzv. Lobio (pôstne jedlo, pripomínajúce fazuľový prívarok podávané s nakladanou zeleninou).
Tradičných dezertov v Gruzínsku veľa nie je. Obľúbenou sladkosťou je tzv. Čurčela (churkchela), ktorú nájdete visieť v každých potravinách. Ide o vlašské orechy prepichnuté šnúrkou, namáčané v hroznovom mušte. Existuje veľmi veľa príchutí, pričom ide o veľmi zdravú a nízkokalorickú sladkosť.
Aj napriek tomu, že pre zvyšok sveta tento fakt až tak známy nie je, Gruzínsko patrí medzi najstaršie vínne oblasti na svete. Víno sa na jeho území vytváralo už pred 8 tisíc rokmi. Dnes teda na každom kroku (či už na ulici, v reštaurácii, autobuse, lodi či počas túry) narazíte na lokálnych vinárov, ktorí vám ponúknu ochutnať a kúpiť svoje domáce vína. Mnohé z týchto vín sú vyrábané bez pridaného cukru a vody. Najkvalitnejším a najobľúbenejším je červené polosladké. Je výborné, osviežujúce a pije sa veľmi ľahko aj počas horúcich dní.
Počas jednej z našich nočných prechádzok sme narazili na mladých domácich, ktorí nás zavolali medzi seba. Opäť raz išlo o veľmi priateľskú skupinu ľudí, no dôvod prečo sem zaraďujem túto príhodu je ten, že nám počas posedenia dali ochutnať tradičný alkohol "čača" (Chacha). Percentá sa pohybujú od 40 až do 70. Chacha sa vyrába z výliskov hrozna (odpad, ktorý ostane pri tvorení vína). Tento alkohol odporúčam piť iba vtedy, ak vám nevadí že na ďalšie doobedie budete odpísaní.
4. Ľudia, jazyk
Ako som už v úvode spomínala, Gruzínci sú veľmi milí a pohostinní ľudia. Aj napriek tomu, že sa na prvý pohľad neusmievajú, ak ich poprosíte o pomoc vám ju nezištne ponúknu ba vám dajú často ešte viac, než ste očakávali. Myslím, že práve veľmi milí , úprimní a dobrosrdeční ľudia boli to, kvôli čomu sme si túto krajinu tak obľúbili.
Od nepamäti Gruzínci pokladajú svojich hostí za dar od Boha. To si všimnete aj na ich správaní ako náhle navštívite ich reštauráciu, hotel či iný podnik. Samozrejme platí, že to čo im dáte, vám znásobia. Ak sa teda budete správať ako rozmaznaní turisti zo západu, vám nedajú nič. Ak však budete milí, oplatia vám to nezabudnuteľnými zážitkami.
V Gruzínsku sa hovorí Gruzínčinou. Tento jazyk má taktiež vlastnú azbuku, no v dnešnej dobe už všetky nápisy v mestách nájdete aj v angličtine. Po anglicky sa však dohovoríte s menej než 10 percent domácimi (väčšinou ide o populáciu mladých ľudí) , ktorých počas výletu stretnete. Jednoznačne vám pomôže aspoň minimálna znalosť ruštiny, keďže tou v Gruzínsku rozprávajú všetci. Jazyková bariéra však vôbec nie je problémom. Domáci spravia pre to, aby vám pomohli či dorozumeli sa úplne všetko. Najmilšou príhodou pre nás bolo, keď taxikár nevedel ani slovo po anglicky, tak si počas jazdy hovoril vety do prekladača v telefóne a ukazoval nám ich preložené do angličtiny.
