1. Téma

A tak som vždy rozmýšľala, že čo mi vlastne ide dobre. Vlastne nie dobre, perfektne, pretože keď vám niečo ide dobre vás to neoprávňuje o tom písať a poučovať ostatných. Lenže potom mi bolo povedané, že blog nepíšete pre ostatných ale najmä pre seba, o veciach, ktoré napĺňajú Vás, aj keď v nich nie ste tak dokonalý ako Chiarra Feragni v móde či Čoje Bratislava v gastronómii. Čiže sa môžete tešiť na moje múdrovanie o cestovaní , móde , varení a vlastne celkovo o živote.

2. Bloggerská forma

Tzv. "bloggerskú" či "youtuberskú" formu poznajú dnes už všetci z nás. Pretože konkrétny krémik je najlepší aký kedy pán blogger použil a vlastne tú vegetu od Podravky by si bloggerka propagujúca módu pridala do svojho feedu aj keby jej za to nebolo zaplatené. Nehovoriac o umelo písaných bloggoch a natáčaných videách, z ktorých idú zimomriavky trápnosti. Nechcem tým samozrejme znehodnotiť prácu bloggerov, ktorú obdivujem a sama sledujem mnohých, ktorí to stále vedia robiť poctivo a pridávať úprimné recenzie a názory odzrkadľujúce ich reálne postoje (tým raz za čas aj odpustím klasickú naučenú otázku na konci popisu typu "a akú kávičku radi pijete Vy?" ). Ak sa mi teda dakedy pošťastí nejaké spolupráce získať, sľubujem Vám že recenzie na produkty získate iba ak im budem sama naozaj veriť (začať by sme mohli tým, že mi kapustová voda Juška a pumpový Alibernet preplatia tie roky propagácie zadarmo, ďakujem).

3. Prokrastinácia

Mám sem napísať niečo viac ako iba pozdvihnúť fakt, že tento článok píšem namiesto bakalárky? A že samotné rozhodnutie sa ho napísať prišlo presne dva týždne predtým ako som začala? Lebo samozrejme, čo môžeš spraviť dnes, odlož na ďalší týždeň a ten využi medzi tým na scrollovanie instagramu, sprav si 3 večere a binge watchni dve série nového seriálu na Netflixe.


Článok pokračuje pod reklamou
 

 

4. Najčastejší dôvod prečo nezačneme robiť veci, ktoré robiť chceme

... a teda ten, ktorý odradí najväčšiu časť ľudí od toho robiť to, po čom túži vo svojom vnútri. Strach z neúspechu. Tomu sa však zabrániť nedá, nemôžem zabrániť tomu, že môj blog bude mať tri návštevy za týždeň a skončí ako prepadák. Na kritiku som však zvyknutá ( minimálne odvtedy, kedy mi došla do directu správa kde anonym prirovnával špatnosť môjho ksichtu k študentskej pečati - ale akože úplne vážne, lol). Za moje pôsobenie na Instagrame mi však okrem správ od Mustafu či Mohammeda typu "nice ass, congrats" došlo už aj mnoho správ o tom, ako ľudia obdivujú moje názory, postoje a životný štýl. Pri každej z nich som cítila neskutočnú vďačnosť za to, že môžem mojim (zatiaľ) bezvýznamným životom inšpirovať čo i len jednu dušičku na tomto svete.

Na to, aby ste dačo začali robiť si potrebujete najprv začať veriť Vy sami. Keď to však niekedy nejde, stačí jeden jediný človek, ktorý vo Vás bude veriť natoľko a presvedčí Vás, že robíte správne rozhodnutie. V prípade môjho blogu to bola vždy moja kamarátka Lucka Husenicová, bez ktorej by som sa tieto riadky nikdy neodvážila začať písať (a ktorej som to celé samozrejme poslala s malou dušičkou, predtým ako som to celé zverejnila)
Ďakujem

Vaša lleba

ZDIEĽAJ MÔJ ČLÁNOK