Cestovateľské tipy: Gruzínsko (Batumi, Tbilisi, Kutaisi)
Ak sa rozprávate s niekým, kto Gruzínsko nepozná, a poviete mu o tom, že tam plánujete stráviť dovolenku, pravdepodobne vám nebude závidieť tak, ako by ste mu povedali, že sa chystáte na Bali či Malé Divy. To je však chyba! Práve táto krajina má naozaj veľa čo ponúknuť. Aj napriek tomu, že disponuje Čiernym morom, veľkou koncentráciou hôr nad 5000 m.n.m a kultúrne či historicky bohatými mestami je táto krajina ešte stále nepoškvrnená turizmom a jej obyvatelia nesmierne pohostinní a milí. V nasledujúcich riadkoch zhrniem moje osobné skúsenosti a ponúknem vám tipy, ktoré pomohli pri návšteve tejto krajiny nám.
(nesnažím sa v tomto článku poskytnúť odborný cestopis a ani detailnú históriu , na to máme odborné články a knihy, ktoré nájdete všade po internete)
1. Mestá, príroda, atmosféra
Gruzínsko je krajina rozlohou veľká asi ako Česko (počtom obyvateľov je však menšia, má iba niečo cez 3,7 milióna obyvateľov). Ako destinácia je veľmi obľúbená najmä svojimi horami ktoré sa nachádzajú na území Malého a Veľkého Kaukazu. Tie sme však my nestihli za 7 dní strávených v tejto krajine, pretože keď idete s priateľom na prvú dovolenku, ešte tak trochu neviete, ako dlho spolu vydržíte :D. Už teraz však vieme, že aj dva týždne by boli málo.
Náš výlet sme teda začali v prímorskom letovisku Batumi. Keď sme tam vystúpili, rozbití po celonočnej ceste lietadlom a vlakom, nachvíľku sme nevedeli, či sme sa nepomýlili a nenasadli na let do Miami. Mesto je prenádherné! Disponuje dlhou promenádou, ktorá je plná reštaurácií, barov, zábavných parkov či romantických sôch. Všetky pláže v Batumi sú verejné, miestami viete nájsť aj pláž, na ktorej si kúpite v tamojšom bare pitie a vďaka tomu môžete tráviť čas na lehátkach. Pláže sú prevažne kamenisté no ak máte šťastie, viete naraziť aj piesočnaté s čiernym pieskom. Voda je príjemná, osviežujúca, nie studená ani príliš teplá. Nočný život v Batumi pripomína zas Las Vegas! Toto mesto zvykne byť aj prezývané "Gruzínske Las Vegas" vďaka Turkom, ktorí sem chodia tráviť čas v kasínach, keďže gambling v Turecku je zakázaný. Odporúčam navštíviť tunajšie skybary (nás najviac očaril Sheraton a Hilton, cien sa netreba báť, sú nižšie ako ceny väčšiny podnikov bratislavského centra mesta) , kde zažijete výhľad na dychberúce mrakodrapy. Zaujímavosťou je, že väčšina mrakodrapov je prázdna, neobývaná. Výstavba aj napriek tomu stále pokračuje. Západ slnka je najkrajší čas, kedy odporúčam spraviť si výlet lanovkou. Z jej vrchu máte na dlani celé Batumi a každý západ slnka je prenádherný. Ak sa rozhodnete v Batumi stráviť viac času, rozhodne odporúčam výlet do prenádhernej botanickej záhrady, ktorá je rozdelená do úsekov podľa krajín, pre ktoré je určitá zeleň typická. Podnebie je veľmi príjemné, 26 stupňov pričom na slnku sa vám to môže zdať teplejšie a večery sú príjemné svieže.
V Batumi sme strávili 4 dni, po ktorých sme sa presunuli do hlavného mesta - Tbilisi. Hneď na prvý pohľad bolo cítiť metropolitnosť tohto mesta. V meste žije viac ako 1 milión obyvateľov, čo tvorí približne tretinu populácie Gruzínska. Vibe má podobný ako Praha či Budapešť. Mesto ponúka veľmi veľa prenádherných, zrekonštruovaných či nezrekonštruovaných uličiek, ktoré sú takmer všetky zarastené zeleňou. Typické je romantickými balkónikmi, oproti ktorým je známa romantická talianska Verona iba amatér. Treba sa však pripraviť na to, že Gruzínsko je mesto kontrastov. V centre prechádzate cez prenádherné malebné domčeky, vedľa ktorých stoja polorozpadnuté domy ktoré sú krivšie ako veža v Pise. Takmer v každom dvore vidíte, ako si domáci sušia prádlo, zavesené medzi oknami a balkónmi. Taktiež Tbilisi ponúka prenádhernú vyhliadku, na ktorú sa môžete odviezť lanovkou. Ak tam pôjdete cez deň, rozhodne odporúčam sa zviesť zip-linom. Ten môže na prvý pohľad vyzerať ako adrenalín no garantujem vám, že tento zážitok neoľutujete. Na spodku zip-linu sa ocitnete v prenádhernej botanickej, kde určite odporúčam ísť pozrieť vodopád. Veľmi príjemnú energiu som cítila, keď sme sa k vodopádu dostali a videli sme domácich, ako sa tam s deťmi počas bežného dňa kúpu a zabávajú vo vode. Nočný život v Tbilisi jednoznačne nezaostáva za tým v Batumi. O tom svedčí aj fakt, že sme pred treťou v noci spať nechodili. Podniky sú väčšinou otvorené aj v pracovné dni minimálne do druhej, pričom niektoré dokonca nonstop. V tomto prípade odporúčam navštíviť bar Warszawa, ktorý sa nachádza priamo pod najznámejším námestím Liberty Square. Bar patrí poľke, žijúcej v Gruzínsku už 7 rokov. Viete v ňom stretnúť mnoho priateľských turistov či domácich, je každý deň otvorený do štvrtej ráno a zábava v ňom je väčšia, ako keď sčítate všetky bratislavské kluby a vynásobíte minimálne tri krát. Cez deň (aj v noci) stojí za to poprechádzať sa po prenádhernom Bridge of Peace, aj napriek tomu, že okrem vody a nejakého proviantu si musíte zbaliť aj dostatok trpezlivosti voči domácim, ktorí vám na každom metri budú ponúkať cestu loďou. Tbilisi je plné historických pamiatok, vzhľadom na to, že história Gruzínska začína ešte niekedy v dobe kamennej. Jednoznačne treba pozrieť Sírne kúpele či prečítať si o iných miestach a navštíviť ich.
Po ďalších 4 dňoch strávených v Tbilisi sme sa presunuli na jednu noc do mesta Kutaisi, keďže sme z neho na ďalší deň odlietali domov. Je celkom škoda, že sme v tomto meste strávili iba jednu noc. Atmosférou je mesto podobné ako Tbilisi, len podstatne menšie.
2. Doprava
Tí čo ma poznáte viete, že pri cestovaní je pre mňa veľmi dôležité aklimatizovať sa a spoznať čo najviac kultúru domácich. Preto sme sa rozhodli, že za týždeň strávený v Gruzínsku vyskúšame všetky spôsoby dopravy, aj napriek odporúčaniam, že niektoré nie sú pre slabé povahy.
Do Gruzínska sa letí z Viedne alebo Budapešti spoločnosťou WizzAir. My sme leteli o polnoci z Budapešti a vracali sme sa okolo obeda do Viedne. Týmto spôsobom sme nikdy nemuseli vstávať skoro ráno a z prvého dňa sme mali čo najviac. V Gruzínsku je časový posun 2 hodiny.
Keď sme vystúpili na letisku čelili sme výzve a to dostať sa do Batumi, ktoré je vzdialené cca 150 km od Kutaisi. Hneď pri východe nám však bol ponúknutý autobus za 15 lari pre jedného, čo je v prepočte 5 EUR. Išlo o pohodlný minivan, ktorý nás zaviezol až do centra Batumi.
V prípadoch, keď sme boli unavení z celodenného chodenia alebo sme nevedeli ako sa na určité miesto dostať, sme využívali aplikáciu Bolt. Jedno z mojich najväčších odporúčaní pre vás je kúpiť si gruzínsku simku už na letisku v Kutaisi. Za 10 eur získate 20 GB (!!! stačilo by aj pre troch) internetu. Simku si môžete vložiť do telefónu bez toho, aby vám zmenila číslo na Whatsappe a vďaka tomu viete medzi sebou komunikovať, zháňať užitočné informácie, prekladať, objednávať taxíky či vlaky. Späť však k Boltu, akonáhle vám blikne cena myslíte si že je podobná ako na Slovensku no keď si uvedomíte, že cena je v lari, nasleduje ďalšie príjemné prekvapenie. Za taxík po meste sme nikdy nezaplatili viac ako 2 eurá no a boli prípady, keď sme sa zviezli za nádherných 80 centov (ceny prepočítavam do eur, pre lepšiu predstavu).
Snáď najkurióznejší spôsob prepravy v Gruzínsku je tzv. marshrutka (maršútka). Ide o často veľmi ošarpaný (no na dlhšie trate vám príde možno aj pomerne nový mercedes) minivan, typický pre socialistické krajiny. Je veľmi ťažké sa v maršútke vyznať, treba sa často spýtať šoféra kam má namierené. Domáci si maršútku vedia zastaviť hocikde na ulici, bez ohľadu na to, či sa na danom mieste nachádza zastávka. Často sa viete aj so šoférom dohodnúť, kde chcete aby vás vysadil. Najzaujímavejšie sú ceny. Tradične stojí 1 lari (30 centov) bez ohľadu na to, akou dlhou trasou pôjdete. Maršútky nepoznajú maximálnu kapacitu, maximálnu povolenú rýchlosť a keď práve nejde klimatizácia nie je problém - šofér otvorí dvere počas jazdy. Ide o zážitok, keďže v nej panuje rodinná atmosféra a určite treba vyskúšať, aj keď na dlhé trasy sa neodporúča.
Z Batumi do Tbilisi sme sa dostali autobusom. Lístky na autobus viete zakúpiť v predajniach označených ako METRO bus. Tam vám presne poradia, kde máte nástupište. Na jedného lístok vyjde vyše 10 eur no autobus je pohodlný, pripomínajúci Student Agency. Podáva sa v ňom káva a voda. Cesta z Batumi do Tbilisi trvala 7 hodín, autobus zastavil pár krát ale aspoň ak ste práve nespali ste mohli počas cesty sledovať okolitú krajinu.
V Tbilisi sa viete pohybovať metrom. Metro je rýchle, presné a jedna cesta stojí iba 0,50 lari (cca 15 centov).
Najväčším zážitkom pre nás bola jednoznačne cesta z Tbilisi do našej poslednej zastávky, Kutaisi. Aby sme vyskúšali všetky spôsoby dopravy nám chýbala už len cesta vlakom. Lístok sa dá kúpiť na internete, no keď sme uvideli cenu za jedného 3 eurá sme tomu akosi neverili a prešli sa na stanicu si to overiť. Keď sme zistili že cesta 180 kilometrov vlakom s miestenkou naozaj stojí 3 eurá, sme si ju cez internet kúpili. V čas odjazdu nás rušňovodič už čakal s našimi menami na zozname a my sme mohli vyraziť. Počas nášho pobytu sme videli mnohé vlaky, ktoré by mohli konkurovať tým rakúskym. Náš taký nebol. Pripomínal staré vlaky, ktoré vás odvezú z Bratislavy do Malaciek. Usadili sme sa do nášho kupé, v ktorom sme si odložili kufre na hornú vystlanú policu, na ktorej , ako sme neskôr zistili, sa dá aj stiahnuť schodíky a spať v prípade dlhej cesty. Vlak išiel priemernou rýchlosťou asi 50 km za hodinu (niekedy teda aj menej) čiže cesta, ktorá mala 180 kilometrov, nám trvala 5 a pol hodiny. Asi najbizarnejšie však bolo, keď nás ako jediný vagón odpojili od rušňa a nechali niekde uprostred ničoho (podľa našej mapy pár kilometrov pred Kutaisi). Zamestnanci vlaku vyšli a fajčili si pri koľajniciach, pričom okolo nich, ako všade v gruzínsku, pobehovali pouličné psy. Po asi polhodine čakania po nás došiel ďalší rušeň, ktorý nás konečne doviezol do nášho cieľa. Počas cesty sme sa zoznámili so zaujímavými ľuďmi, ako napríklad budhistickým mníchom, ktorý cestuje po svete a vyučuje meditáciu. Nejde teda o najpohodlnejší spôsob dopravy ale jednoznačne najspoločenskejší.
Mnohí ľudia cestujú po Gruzínsku požičaným autom. Vzhľadom na divoké šoférovanie domácich a veľmi rôznorodé cesty sa to však veľmi neodporúča.
